Prosinec 2010




Diplom za spriatelenie od Newinnej :)

22. prosince 2010 v 22:47 | Mini267

ahojte, mám nový prírastok do mojej rodiny affs a takýto krásny diplom :)
volá sa Newinná^^
a ďakujem jej za krásny diplom.potešil ma :)

Bolesť na duši

20. prosince 2010 v 23:48 | Mini267 |  Téma týždňa
bolesť
Neviem, ako sa im to podarilo, ale s touto témou trafili klinec po hlavičke. Mám bolesť na duši, lebo chcem lietať, žiť, radovať sa, smútiť, milovať, snívať. Žijem si vo svojom rozprávkovom svete plnom krásy, porozumenia, lásky. Ale vždy niekto príde, kto mi túto ilúziu pokazí. Povie mi, že je to utopistické. Treba stáť pevne nohami na zemi, plniť si povinnosti a trpieť.
Trpieť? Áno. Slovko, ktorého sa bojíme. Jeden výrok od Garcilasa hovorí: ,,Iba tomu môžeš ubližovať, kto bolesť znáša." Dokážem niesť bolesť? Áno, dokážem. Človek si mnohokrát myslí, že nedokáže prekonať prekážky, ktoré mu život stavia do cesty. Mýli sa. Keď sa odhodlá im čeliť, práve vtedy zistí, že je omoho silnejší ako si myslel. Nádherné zistenie. Každá jedna prekážka, bolesť nás posúvajú niekam ďalej. A viete, čo najúžasnejšie na celej bolesti? Že ju cítime. CÍTIME JU!!! Nie sme bezduché schránky na tomto svete. Vieme milovať. Keď milujeme, mnohokrát trpíme, lebo nám na druhom záleží. Nechceme, aby sa z neho stala bezduchá schránka, vyprahlá púsť.
Najkrajším znakom bolesti je slza, ktorá povie viac ako tisíce slov. Slza, v ktorej je chuť žiť. Slza, ktorá zavlažuje zem, keď je suchá. Slza, ktorá nesie odkaz plný lásky. Slza, ktorá hovorí: ,,Záleží mi na tebe".
Cítim bolesť na duši. Mnohokrát mi padne môj rozprávkovo čarokrásny svet. Ale práve vtedy zistím, že pád môjho sveta je len ďalšia možnosť vybudovať niečo krajšie.
Tak budujme nezničiteľný sen, ktorý každý deň budeme žiť. Boh neobdaruváva ľudí snami bez toho, aby im nedal silu uskutočniť ich. Ak pocítime bolesť na duši, zaslúžime si svoje sny. Bojujme za ne a ukážme ľuďom, že žiť svoj sen je realita!


Čo si prajem k Vianociam

15. prosince 2010 v 14:46 | Mini267 |  Téma týždňa
present
Dalo by sa povedať, že odpovedať na túto vetu je veľmi ľahké. Po hlbšom zamyslení človek dospeje k tomu, že v podstate ani nevie čo chce a odpovede sa len tak ľahko nedopátra. A vybrať si jednu vec? Zďaleka nemožné. Tak čo si prajem? Aby deti v Afrike nehladovali? Nový mobil? Oblečenie? Lásku, pohodu, zdravie pre celú rodinu? Sú to dôležité veci, ale ja si prajem len jednu jedinú malinkatú vec.
NIČ
Dá mi niekto toto nič? Nedá. Každý má ten pocit, že keď sa blížia Vianoce, treba obdarovať toho druhého. To isté platí, keď oslavuje narodeniny, meniny alebo iné významné udalosti v jeho živote. Stojí nám to za to kupovať hocijakú zbytočnosť, len aby sme niekoho obdarovali? Myslím si, že nie. Samozrejme, keď niekomu poviete, že mu dáte darček, bude sa naň tešiť. Ale aké bude preňho sklamanie, keď to bude nejaká zbytočnosť, ktorú položíte na poličku a postupom času na ňu začne padať prach. Vždy je krásne byť obdarovaným. Ale najkrajšie čaro spočíva v darovaní. Odmenou by nám balo byť slovíčko ,,ďakujem", úsmev, objatie. Či to nie je viac, ako nejaký darček?
Nedávajme si darčeky iba na Vianoce, narodeniny, meniny, významné udalosti, ale dávajme si darčeky počas celého roka, hocikedy. Ja som tak dostala darček v nedeľu. Bolo to plechové srdiečko. Keď som ho otvorila, nič tam nebolo. Potom mi priateľ povedal, že je tam schovaný úsmev. A mal pravdu. Pozrela som sa dovnútra a tam sa odrážal môj vlastný úsmev. Úsmev, ktorý mi vždy pozdvihne náladu v ťažkých chvíľach.
Teda, čo si prajem k Vianociam? Prajem si, aby to bol úplne obyčajný deň. Veď aj ten obyčajný deň sa premieňa na výnimočný a ponúka nám vždy nové šance. Tak ich nezmeškajme a darujme lásku, ktorá je v nás hlboko ukrytá.