Červenec 2012

Najúčinnejšia relaxačná hudba

31. července 2012 v 20:10 | Mini267 |  (Ter)Mix(ér)
Každý z náz si raz za čas potrebuje oddýchnuť, nabrať nové sily. Jedným zo spôsobov oddychu, okrem čítania kníh, posedávania vonku, či spánku, účinne pôsobí i hudba. A práve skupina terapeutov zameraných na hudbu a zvuky a kapela z Manchestru Marconi Union, sa začali zaoberať hudbou a vytvorili najúčinnejšiu relaxačnú hudbu v histórii. Vedci ju nechali následne vypočuť 40 ženám a zistili, že je (čo sa týka relaxácie) účinnejšia ako Enya, Coldplay či Mozart.
Prečo je to tak? Pretožš skladba Weightless využíva špeciálne rytmy, tóny, frekvencie a intervaly tak, aby sa mozgové vlny a srdcové frekvencie s hudbou zosynchronizovali.
Samozrejme, že vedci nezabudli zostaviť rebríček desiatich najúčinnejších relaxačných skladieb. Tu ho máte:

1. Marconi Union - Weightless
2. Airstream - Electra
3. DJ Shah - Mellomaniac (Chill Out Mix)
4. Enya - Watermark
5. Coldplay - Strawberry Swing
6. Barcelona - Please don´t go
7. All Saints - Pure Shores
8. Adele - Someone like you
9. Mozart - Canzonetta Sull´aria
10. Cafe del Mar - We can fly

Čo na ňu hovoríte vy? Mňa nejako veľmi neohúrila a radšej zostanem pri Mozartovi a Coldplay :)


Posteľ

30. července 2012 v 17:13 | Mini267 |  Citáty
"Len si uvedomte,
koľko šťastných myšlienok udusíme pod perinou,
keď spíme sami v posteli,
a koľko nešťastných snov ňou ohrievame."

Franz Kafka



Chvíľa, ktorá patrí len vám

25. července 2012 v 21:45 | Mini267 |  Mad world
Rozozvučal sa pod tvojimi rukami klavír.
Možno to urobila melódia,
možno moja náhla slabosť,
možno ty,
ale v tú chvíľu som vedela,
že túto chvíľu mi nikto nemôže ukradnúť,
lebo patrila iba mne.
Žiadne deti, žiadna žena, žiadni ľudia.
Patrila iba mne a ty s ňou.



Optimizmus v dnešnej dobe

21. července 2012 v 0:33 | Mini267 |  Téma týždňa

Oplatí sa vôbec byť optimistom? Všade okolo nás šedá farba a my sa snažíme vidieť svet farebný, nikto nevidí nádej, ale my ju niekde objavíme, ak nám niekto urobí zle, povieme si, že karma mu to vráti a že všetko zlé je na niečo dobré,...Dalo by sa o tom polemizovať veľmi dlho a došli by sme vôbec k nejakému záveru?
Optimizmus nerieši problémy, len dáva iný pohľad na daný problém. To potvrdzuje i výrok Marcela Pagnoliho: "Pre optimistov nie je život problémom, ale zakaždým nové riešenie." Nové riešenie, nový začiatok, vždy nové možnosti. Nie je to úžasné? Kde je koniec, my vidíme začiatok. Každá katastrofa je niečo úžasné. Vďaka tomu môže vzniknúť niečo nové a veľkolepé. Tragédia pre iných, šťastie pre druhých. Keby nevyhynuli dinosaury, nežili by sme. Uvedomili sme si to niekedy? Alebo nám optimizmus skresľuje pohľad na svet? Všade vidieť dobro, veriť v dobro,...Nestávame sa otrokmi optimizmu? Veď Gabriel Laub povedal: "Naša doba prináša optimistické vyhliadky pre pesimizmus." Nie je to optimistická vyhliadka alebo skôr optimistický výrok. Je to realita?
Nedávno som čítala článok o tom, že optimizmus je neurologická porucha mozgu. Skresľuje nám pohľad na svet. Je to pravda. Ale priznajme si, že v dnešnej dobe, nájdeme príčinu na hocičo v nejakom hormóne či mozgu. Krásny alibizmus a názorná ukážka toho, ako sa bojíme vziať zodpovednosť do vlastných rúk.
Optimizmus môže byť neurologiká porucha a jedna navyše mi neuškodí :) Som optimista, flegmatik i cholerik. Čo sa mi zapáči, to som :) Ale je to predovšetkým výhoda byť svetlým príkladom toho, že sa to dá, aj keď to je pre niektorých ľudí nemožné. Stačí iba chcieť. Optimizmus je perpetuum mobile. Nekonečná sila, ktorá nás ženie vpred, hoci iní pred nami to už vzdali. Vzdali svoje sny, ciele, vzťahy,...a dokonca sa vzdali samých seba. Možno si teraz hovoria, vidím svet realistickejšie, ale čo je realita? Môže to byť tiež niečo vymyslené. Je to iba norma, ktorú vidí priemerný človek. A tak žije. Realisticky. Vidí klady aj zápory, uvedomuje si zodpovednosť, dôsledky. Optimizmus je niečo výstredné, niečo nereálne a nepredstaviteľné. Nedospelé, miestami nezodpovedné. Ako keby človek žil v inom svete.
Chce to zdravý optimizmus. Veriť sebe, ľuďom okolo seba, svojim snom, myšlienkam. Veriť, že aj keď je leto a všade prší, niekde je to slnko skryté. To je optimizmus. Optimisti vždy vedia viac a za každým zlým sa snažia vidieť to dobré. Prší, lebo pôda to potrebuje, prší, aby sme si uvedomili, že keď hovoríme: "Milujem dážd", prečo sa pred ním schovávame? Veď vďaka dažďu, keď zasvieti slnko, vidíme dúhu. A tá za trocha optimizmu stojí. Myslím si, že nielen ona, pretože "optimizmus je teplo."(Jack London).
PS: K moru nakoniec idem a splní sa mi nielen predsavzatie, ale i sen. Optimisti veria a im sa aj sny plnia ;)

Milí moji, prečo sa škriepime?

19. července 2012 v 0:12 | Mini267 |  Citáty
"Načo roky, načo mesiace!"
A vôbec, načo rátať dni, keď človeku stačí aj jediný na to,
aby spoznal všetko šťastie.
Milí moji, prečo sa škriepime,
jeden pred druhým sa vystatujeme,
vzájomné krivdy si pripomíname?
Poďme pekne do sadu poprechádzať sa a pošantiť si,
milovať sa navzájom a chváliť, bozkávať sa
a blahorečiť životu."

F. M. Dostojevskij


Mám svoj sen

13. července 2012 v 23:35 | Mini267 |  Téma týždňa

Písal sa 28. august 1963, kedy vo svojom 17-minútovom prejave najznámejšom v novodobej histórii bojoval za svoj sen baptistický kazateľ Martin Luther King. Mal nádej, veril svojmu snu, že jeho štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru. 250 000 ľudí počulo pamätné slová I have a dream. Chcel sa dožiť toho dňa, ale za svoj sen zaplatil krutú daň. Svojím vlastným životom, kedy ho zabil najatý vrah. Bola to privysoká daň kvôli splneniu sna? Kde sú vôbec hranice uskutočnenia snov? Stojí to za to bojovať za svoje sny?
Chálil Džibrán raz povedal: "Je krásne mať sny, ešte krajšie je tie sny prežiť." Koľko ľudí má z nás to šťastie? Mne sa sny plnia a ako sa hvorí na dobré sa oplatí čakať. Dokonca i roky. A tak som čakala. 5 rokov. Dlhý čas, ale srdce vedelo, čo chce. Sen sa mi splnil. Bola som s ním a sama som vedela, že tento sen sa premenil na skutočnosť. Lenže niektoré veci začneme brať ako samozrejmosť a skutočný význam nášho splneného sna spoznáme až vtedy, keď sa zrazu pominie. Šťastena praje pripraveným. Ťažké je splniť si svoj sen, ale ešte ťažšie je rozlúčiť sa s ním.
Stojí vôbec vzdávať sa svojich snov? Niektoré sú veľmi banálne, ale môžu pre nás znamenať veľmi veľa. Už len naša radosť, že stačí iba kúsok a zmení sa to na skutočnosť. Ako moje more. Stačilo tak málo. Dosiahnuť svoj vysnívaný sen. Ale keď sa človek teší, vždy do toho niečo príde. Moja dovolenka v práci, ktorá je v nedohľade.
Vysnívané pocity, okamihy, obrazy, vône,...Menšie koketovanie so snom, ktoré sa môže stať osudným. Stále verím v svoje sny a verím v to, že sa mi splnia. Hoci ich splnenie môže ešte trvať a mnohokrát sa navnadím a nič nevyjde, nádej zomiera posledná. Možno príde ten deň...
"Drž sa svojich snov pevne, pretože ak sny zomrú, život zostane ako vták so zlomenými krídlami, ktorý nemôže lietať." Langston Hughes